”Veda, či jako daktorí chcú vedba, t. j. povedomosť jasná a zretedlná toho, čo je v nás, okolo nás, v duchu aj v prírode, na nebi aj na zemi, srozumenia toto ducha ľudského túžbam duchovným vyšším, táto, hovorím, veda je to najčistejšie vychovávania človeka aj človečenstva. J. M. Hurban, Veda a Slovenskje pohladi. Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. 1846, zv. 1, č. 1, s. 1-14. Mnohé národy sveta si uchovávajú starobylé texty, ktoré sú považované za základ ich prastarej múdrosti, duchovnosti a viery. Ako príklady môžeme uviesť indické Védy, iránsku Avestu či severské Eddy. V prípade Slovanov sa čoraz častejšie hovorí o Starej múdrosti a viere predkov – o Védach Slovanov. Slovenský spisovateľ a filozof Peter Záboj Kellner- Hostinský v tejto súvislosti spomína „Starú vieronauku slovenskú”. Hoci sa nezachoval ucelený staroslovanský kánon duchovných kníh, predsa len máme k dispozícii množstvo prameňov, ktoré nám sprostredkúvajú duchovné poznanie našich predkov. Niektoré sú písomné, iné sa po stáročia tradovali ústne – podobne ako u iných národov. Časť z nich uznáva aj akademická veda, iné zostávajú predmetom diskusií a sporov. Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa v slovanských krajinách bývalého socialistického tábora prebudil nový záujem o pôvodnú kultúru a starú vieru našich predkov. Postupne začali vychádzať publikácie, ktoré sa venovali duchovnému dedičstvu Slovanov, ich každodennému životu, viere a svetonázoru. Vznikli rozličné názorové prúdy s vlastným označením – napríklad rodnoverci, rodoverci, pravoslávci, staroslávi, staroobradníci, staroverci, védisti či občiníci. Popri nich pôsobia aj ďalšie skupiny a kruhy vyznávajúce pôvodné duchovno a vieru predkov. Cieľom tejto knihy je pomôcť slovenskému čitateľovi zorientovať sa v tejto téme, keďže sa v posledných rokoch – nielen na Slovensku, ale aj v iných slovanských krajinách – rozšírilo mnoho mylných a skreslených informácií. Rovnako dôležitým cieľom je upozorniť slovenskú kultúrnu verejnosť na skutočnosť, že Védy Slovanov – teda Stará múdrosť predkov – predstavujú významnú súčasť nášho kultúrneho a duchovného dedičstva. Aj na Slovensku existujú diela a pramene, ktoré môžeme právom zaradiť medzi duchovné a literárne pamiatky tohto druhu. Prvá kapitola Pramene duchovnej kultúry Slovanov poskytuje informatívny pohľad na najstaršie slovanské duchovné texty a pramene. Veríme, že tieto informácie, obohatené o poznatky a komentáre V. Timuru, pomôžu čitateľovi lepšie porozumieť textom, ktoré táto kniha predkladá. V ďalších dvoch kapitolách prinášame slovenské preklady dvoch významných textov – PRA-VÉDY a VÉDY RUSI. Ku každej z nich je pripojený predhovor slovenského prekladateľa. Ide o posvätné knihy a pramene múdrosti, ktoré siahajú do hĺbok tisícročí. Védy Slovanov sú cestou do tajomného sveta slovanskej duchovnej kultúry – do priestoru a času, kde sa prelínajú mýty s realitou, kde bohovia chodia po zemi a príroda hovorí ľudskou rečou. Odkrývajú závoj tajomstva nad múdrosťou predkov, predstavujú Vieroslavín (panteón) slovanských božstiev, opisujú tradície, rituály, duchovné zásady a zároveň nás ponárajú do hlbokého poznania vyjadreného v prísloviach a porekadlách. Táto kniha nie je len zbierkou legiend a faktov. Je to kľúč k pochopeniu koreňov našej kultúry, cesta k opätovnému spojeniu s predkami a objaveniu duchovného bohatstva slovanského sveta, bohatstva, ktoré má čo povedať aj dnešnému človeku. Predkladáme čitateľovi možnosť priblížiť sa k počiatkom slovanskej duchovnosti – k prameňu, z ktorého naši predkovia čerpali poznanie o svete, svoje morálne hodnoty i vieru v krásu a silu života. Cieľom knihy je predstaviť svet slovanských Véd, ich filozofiu, etiku a estetiku. Nenárokujeme si úplnosť ani neomylnosť, keďže ide o poznanie, ktoré sa odovzdávalo ústne po generácie a pritom sa prirodzene menilo, dopĺňalo a rôzne interpretovalo.”

"Osud človeka (?????? ????????) je novela M. Šolochova z roku 1957. Je označovaná ako jedno z najzávažnejších diel povojnovej sovietskej literatúry. Kniha je vystavaná ako rozhovor autora s hrdinom, bývalým vojakom Andrejom Sokolovom, ktorý sa po jednom roku na vojne dostal v máji 1942 do nemeckého zajatia. Rozpráva príbeh frontového vodiča Andreja Sokolova, ktorého pokojné živobytie naruší vojna, ktorá ho postupne pripraví o všetko. Kniha bola vydaná pri príležitosti 120. výročia narodenia Michaela Alexandroviča Šolochova a na počesť 80. výročia víťazstva nad fašizmom."

Slovenský ľudový ornament (vzor) prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Panónskej nížiny. Ornament (vzor), používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov (vzorov) používaných na šatách (šate) našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov (vzorov) nebolo náhodné, ale boli cielene na tých miestach odevu (šaty), kde sa odhaľovalo ľudské telo – kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec, klobúk alebo vojenská prilba. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci hlavne krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, ženské šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch (vzoroch), sú zakomponované staroslovenské (slovienske) symboly, ktoré mali ochrannú (oberežnú) funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovenskými ochrannými symbolmi (vzormi), nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských kotlinách a dolinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe staroslovenské (slovienske) symboly a vzory. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus,... Nosiť správnu šatu znamenalo pre našich predkov nosiť na sebe účinnú ochranu tela overenú niekoľko tisícročnou tradíciou a kultúrou. Naša staroslovenská tradícia hovorí, že človek našej kultúry sa skladá z Tela, Duše, Ducha a má Svedomie. Tak ako naše Telo ochraňuje Dušu, tak naša šata (odev) chráni Telo. Šata v našej kultúre bola najčastejšie bielej farby, ušitá z ľanového alebo konopného plátna. Plátno je pritom textília tkaná tou najjednoduchšou plátennou väzbou, krížením osnovy a útku. Takto ušité šaty sa zdobili výšivkou – ornamentami (vzormi) a symbolmi červenej farby, ktoré chránili svojho majiteľa pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Okrem toho podporovali rozvoj jeho duše a ducha, vyjadrovali jeho príslušnosť k rodu (rodové symboly) a jeho spoločenské zaradenie (duchovenstvo, kniežatá, vojenskí velitelia, bojovníci, poľnohospodári, remeselníci,...). Staroslovenská šata bola šitá tak, aby chránila bioenergetické pole človeka a koncentrovala jeho životnú energiu. Podkladom ľudového ornamentu (vzoru) novšej slovenskej kultúry sú isté základné útvary, ktoré v najrozmanitejších zoradeniach (kompozičných schémach) vytvárajú náš slovenský svojrázny ornament – svojráz, tak ako napríklad isté frazeologické útvary vytvárajú slovnú bohatosť našej krásnej slovenskej reči, alebo hudobné útvary vytvárajú hudobnú symfóniu. Slovenský ornament (vzor) je veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej staroslovenskej aj novodobej slovenskej kultúry, tvorenia a bytia. Je pre nás v súčasnosti, keď zažívame určitú renesanciu ľudového umenia, inšpiráciou k vytvoreniu diela nového v duchu našich tradícií a národného dedičstva.

„SYMBOL JE NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU NAŠEJ STAREJ KULTÚRY A DUCHOVNA, ZÁROVEŇ JE KĽÚČOM K POCHOPENIU DUCHOVNÉHO SVETA NAŠICH DÁVNYCH PREDKOV”. Symbol niesol v sebe posolstvo magického umenia Volchvov a Žrecov. Nebol len obyčajným dekorom, ale obsahoval súhrn posvätných významov a magických účinkov niekoľko tisícročného diela našich starých mysliteľov. Symboly a symbolika sú veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej prírodnej kultúry a duchovna. Zároveň sú kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobia na nás prostredníctvom grafických a geometrických znakov, písmen, bájnych (mytologických) bytostí, rozprávkových hrdinov, čísiel, farieb, heraldických symbolov, symbolických miest a postáv, rastlinných a minerálnych symbolov a rôznych ďalších symbolov zaznamenaných v ľudovej kultúre a slovesnosti. Sprostredkúvajú svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tento tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia sveta našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet môže zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva Slovanov prispieva archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky. Slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov a preto patrí aj nám Karpatským a Podunajským Slovanom. Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojím potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí, o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre a na predmetoch dennej potreby (odevy, hrnčiarske výrobky, hračky, ozdoby, výšivky a pod.). Ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní a preto môžeme hovoriť o živej kultúrnej a duchovnej tradícii slovanských národov.

Staroruský hrdinský epos Slovo o pluku Igorom z 12. storočia nie je len ruskou literárnou pamiatkou, ale patrí celému slovanskému svetu ako svojbytnému kultúrno-historickému spoločenstvu a zároveň mu patrí pevné miesto v dejinách svetovej literatúry. Z rozhodnutia UNESCO si celý kultúrny svet v roku 1987 pripomenul 800. výročie vzniku diela Slovo o pluku Igorovom, čím bola potvrdená jeho výnimočnosť. Slovenskí čitatelia mali možnosť zoznámiť sa s dielom už v roku 1947, keď prvýkrát knižne vyšlo v Bratislave v preklade A. V. Isačenka, s ilustráciami – drevorytmi Ľudovíta Fullu. V roku 1960 vyšlo dielo v preklade Jána Komorovského a posledným slovenským vydaním bol preklad Heleny Križanovej-Brindzovej s ilustráciami Vincenta Hložníka v roku 1986. K rozhodnutiu podrobne preštudovať toto dielo a znova ho vydať na Slovensku prispela nepochybne moja osobná návšteva v Jaroslavskom kremli, kde sa nachádza múzeum Slova o pluku Igorovom. Tu bol uložený jediný odpis tohto diela zo 16. storočia, ktorý bol v roku 1795 z kláštora ukradnutý. V roku 1800 ho prvýkrát vydal A. I. Musin-Puškin, dvoran cárovnej Kataríny II. Múzeum v Jaroslavli som navštívil so slovenskou delegáciou Jubilejného všeslovanského snemu v roku 2017. V tejto knihe prinášame slovenskému čitateľovi preklad eposu od známeho slovenského spisovateľa, prekladateľa a rusistu Jaroslava Rezníka. Naším cieľom je sprístupniť novým generáciám slovenskej kultúrnej verejnosti túto výnimočnú literárnu pamiatku v novom šate. Aktuálne vydanie obohatila svojimi nádhernými ilustráciami slovenská výtvarníčka Milina Zimková, ktorej tvorba má výrazné koloristické kvality a charakterizuje ju sklon k abstraktnej imaginácii. Kniha okrem toho obsahuje ruskú verziu Slova od V. A. Žukovského a aj pôvodnú staroruskú verziu textu. V doslove prinášame analýzu diela od jeho najväčšieho znalca, vynikajúceho ruského filológa Dmitrija Sergejeviča Lichačeva. Centrálne postavenie Slova o pluku Igorovom v ruskej literatúre rozobral Lichačev v knihe Slovo o pluku Igorovom a kultúra jeho doby (1978). Jeho neznámy autor, umelec vysokej kultúry, dokázal spracovať typický príbeh ruských dejín v dielo neobyčajnej sily a vskutku národné, kde hlavnou myšlienkou je vlastenectvo. Krutá porážka, ktorú Igorova výprava utrpela, poslúžila autorovi na pozoruhodné úvahy o osudoch ruskej krajiny a na výzvu ku kniežatám, aby skoncovali so vzájomnými svármi a spojili sa do boja proti nepriateľovi. Okrem vlastenectva je tu prítomná aj univerzálna téma – žiaľ žien nad stratenými životmi mužov. Ako ukazuje doba, výzvy k vlastenectvu a humanizmu sú stále aktuálne. Možno konštatovať, že ani ubehnuté storočia neubrali predkladanému dielu nič z jeho sily, poetickosti a krásy. Naopak, záujem o túto literárnu pamiatku je čoraz väčší. Nech sa tento náš vydavateľský počin stane príspevkom ku kultúrnemu, jazykovému a duchovnému zblíženiu bratských slovanských národov. Keďže je kniha dvojjazyčná, slovensko-ruská, veríme, že bude vhodná aj pre študentov a milovníkov ruského jazyka.

O našom národnom obrodení, jeho osobnostiach a jednotlivých obdobiach obrodenia vyšiel celý rad publikácií, ktoré sa usilovali postihnúť tému z určitého hľadiska a prístupu, zväčša podľa presvedčenia autora. Dochádzalo aj ku skresleniu, najmä vtedy, keď sa autori identifikovali s niektorou konfesiou a usilovali sa vyzdvihovať zásluhy podľa svojej príslušnosti k evanjelickej alebo katolíckej konfesii a ku skúmaniu sa nepristupovalo synteticky a v historických súvislostiach s nadväznosťou na kontinuitu s veľkomoravskou tradíciou. Možno preto nemáme do súčasnosti prácu, ktorá by sa usilovala postihnúť obdobie národného obrodenia objektívne v súvislostiach s historickými udalosťami, dobovými pomermi a s objektívnym pohľadom na prínos reprezentantov evanjelickej a katolíckej konfesie v jednotlivých obdobiach a pri prenikaní európskych myšlienkových a ideových prúdov kontinuálne s našou minulosťou. Chýbal predovšetkým filozofický prístup k hodnoteniu najvýznamnejších osobností nášho národného obrodenia v jednotlivých obdobiach a etapách. Projekt, ktorý by rešpektoval uvedené požiadavky, by patril skôr akademickým alebo výskumným ústavom a vyžadoval by zapojenie špecialistov z viacerých oblastí. Je pritom otázne, ako by sa podarilo skĺbiť hľadiská jednotlivých odborníkov, často úzko špecializovaných na niektoré osobnosti alebo obdobie, či len teoretické otázky. Odborné publikácie majú rozličný pôvod a vznik. Zväčša vznikajú z vopred pre-mysleného zámeru. Inokedy je pri ich vzniku nejaký náhodný podnet. Tak je to aj v prípade tejto publikácie. Na začiatku bola požiadavka na menšiu a nenáročnú štúdiu o vplyve nemeckej klasickej filozofie na mysliteľov nášho národného obrodenia. Pri práci na štúdii sa téma začala neuveriteľne rozširovať a štruktúra komplikovať. Viedlo to k prehodnoteniu problému a formovaniu štruktúry, ktorá by obsiahla problematiku národného obrodenia komplexne z filozoficko-historického hľadiska, až vznikol ucelený projekt, ktorý sprevádzal autora celé jeho tvorivé obdobie. Je to projekt, ktorého cieľom je syntéza filozoficko-historických a kulturologických procesov a predpokladov vedúcich k slovenskému národnému obrodeniu v troch na seba nadväzujúcich generáciách a v dvoch konfesiách, evanjelickej a katolíckej, od druhej polovice 18. do polovice 19. storočia. Bez ohľadu na to, či realizácia takéhoto náročného projektu je alebo nie je v silách a možnostiach jedného autora. Nepatrím k evanjelickej, katolíckej ani inej konfesii, nie som vyznávačom nejakej minulej ani súčasnej ideológie, teórie či koncepcie. Som však presvedčený o budúcnosti slovanskej myšlienky, slovanskej vzájomnosti a spolupráce slovanských národov a ich štátnych útvarov na princípe vzájomnej výhodnosti, rovnosti a vzájomného rešpektovania, teda na princípoch, ktoré národy západnej civilizácie síce vyhlasujú, ale v praxi neuplatňujú. Princíp slovanskej vzájomnosti si neidealizujem a vidím aj problémy vo vzťahoch slovanských národov, ktoré vznikli historicky a z neprimeraných ambícií niektorých národov. Základným princípom národov západnej civilizácie (rímskej, nordicko-germánskej a anglosaskej, vrátene súčasnej transatlantickej) viacej ako dve tisícročia je expanzia, výboje a parazitovanie na bohatstve porazených, podriadených a ovládaných, teda mocenský silový princíp vychádzajúci z násilia, t. j. barbarský, ktorý s poľudšťovaním človeka a sveta nemá nič spoločné. Osobitne vypuklo vystúpili do popredia princípy Západu vo vzťahu k národom strednej a východnej Európy – k Slovanom v 20. a 21. storočí.

Monument slovanskej mysle „…z tých, ktorí ľudí vešali a prebodávali dýkami, z podpaľačov sa stávajú hrdinovia, akonáhle sa ich odporné skutky obracajú proti Rusku“. J. Danilevskij Citátom z geniálneho diela Rusko a Európa uvádzame jej vôbec prvý slovenský preklad, hoci originál tejto pre Rusov i všetkých Slovanov prelomovej knihy uzrel svetlo sveta pred viac ako 150 rokmi. Kniha veľkého ruského mysliteľa, publicistu, sociológa, prírodovedca a slovanofila N. J. Danilevského (1822-1885) je nielen skvelým pamätníkom publicistického a sociálno-filozofického myslenia poreformného Ruska 19. storočia, ale aj brilantnou ukážkou prísnej a presnej vedeckej mysle a vrelého slovanského srdca. Aj preto sme nášmu vydaniu dali podtitul Monument slovanskej mysle. Okrem samotného obsahu pôvodného Danilevského diela sme naše vydanie doplnili o najdôležitejšie state zo životopisu a diela N. J. Danilevského, preklad Puškinovej básne „Ohováračom Ruska“ a Dostojevského „Prorocké slová o Slovanoch“, ako aj polemiky a články z dobovej ruskej tlače v takom znení ako boli uverejnené v ruskom vydaní z roku 1991. Proti dielu, ktoré bolo vydané samostatne v roku 1871 sa zdvihla celá vtedajšia liberálna tlač v Rusku a až do konca 20. storočia bolo ruskej verejnosti prakticky neznáme. Pritom mnohí západní myslitelia dávno pochopili jeho hĺbku a čerpali z jeho obsahu. Doma človek nebýva nikdy prorokom a pre náš učupený slovanský svet je to dvojnásobne príznačné… Kniha je určená nielen tým, ktorí sa zaujímajú o ruskú históriu, lebo pri pozornom čítaní každý skúmavý čitateľ pochopí, že jej obsah prináša oveľa viac ako prezrádza jej strohý názov. S tým súvisí aj skutočnosť, že je nadčasová a mimoriadne aktuálne prehovára aj k našej súčasnosti - povedané dávnym citátom z bájky I. A. Krylova „A nič sa nezmenilo“. Áno, takmer nič sa nezmenilo, konanie, mysle a duše našich súčasníkov sa pod cudzím tlakom prikláňajú k tomu, kto nás zrádza, nie k tomu, kto nám podáva ruku. Presvedčivými slovami a všetkými možnými prostriedkami si nás podmanili, rozsekali kultúrnu, jazykovú, ekonomickú a historickú celistvosť slovanského sveta, kúpili si naše „elity“. Dúfajme, že pomaly prichádza čas, keď sa aj my začneme nakláňať k štúrovskému a kollárovskému mysleniu našich velikánov a nenecháme ho pochovať, tak ako na východe neuložili a nikdy neuložia do hrobu svojich puškinov, dostojevských… Ani s Danilevským sa im to napokon nepodarilo. Miloš Zverina, vydavateľ

Pri príležitosti 220. výročia narodenia Alexandra Sergejeviča Puškina bola vydaná krásna dvojjazyčná kniha - Rozprávky Alexandra Sergejeviča Puškina. Diela tohto geniálneho ruského básnika a spisovateľa sú na Slovensku dostatočne známe a obľúbené. Doteraz bolo do slovenčiny preložených niekoľko jeho najznámejších titulov. A aj v súčasnej dobe nie je problém kúpiť si v slovenských kníhkupectvách tituly ako „Kapitánova dcéra“, „Eugen Onegin“, „Piková dáma“, „Boris Godunov“. Dokonca máme na Slovensku v obci Brodzany pri Partizánskom, Múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina. Niet sa čo čudovať, veď A. S. Puškin patrí k najvýznamnejším romantickým básnikom a prozaikom 19. storočia, nazývaného aj zlatým vekom ruskej literatúry. Slovenskej kultúrnej verejnosti predkladáme dvojjazyčnú, slovensko-ruskú verziu jeho Rozprávok a poémy Ruslan a Ľudmila. Knihu sme rozdelili na tri časti. V prvej časti dávame do rúk päť národných ruských rozprávok zaodetých do neopakovateľnej básnickej reči Puškina, nazývaného aj „slnkom ruskej poézie“. Je to reč ruského ľudu, ktorú Puškin počúval za dlhých zimných večerov od svojej pestúnky Ariny Rodionovny Matvejevovej z dedinky Michajlovskoje, kde spisovateľ pôsobil počas svojho vyhnanstva. Druhá časť knihy začína tajomným predspevom k rozprávkovej poéme Ruslan a Ľudmila - „Pri Lukomorí dub zelený“, kde - ako autor píše, je „...ruský duch...a...vôňa Rusi!“ V samotnej poéme, ktorá nasleduje hneď po predspeve, sa pred čitateľom zjavujú poetické obrazy ruských bylín, prírody a dávnej minulosti Ruska, inšpirované ľudovou poéziou a folklórom. Do tretej časti knihy sme zaradili doteraz nepreložené diela Puškina, a to nedokončenú báseň „Cár uvidel pred sebou“, „Rozprávku o medvedici“ a básnickú rozprávkovú baladu „Pieseň o prorockom Olegovi“. Okrem toho sa v tretej časti nachádza zdramatizovaná podoba diela „Rozprávka o cárovi Saltánovi“, ktorú autor prekladu pôvodne spracoval ako hru pre bábkové divadlo. Tento preklad vnímame ako básnickú skladbu, ktorá sa chce prihovoriť najmä slovenskému čitateľovi. Preto Vám uvedené diela v tretej časti knihy ponúkame v dvoch verziách, ako hovorí jeden z autorov prekladu „vernej“ a „peknej“. Ďalšou „pridanou hodnotou“ knihy sú unikátne grafické diela významných ruských výtvarníkov ako je napríklad V.M. Vasnecov, I.J. Bilibin alebo V.A. Milaševskij, ktoré sme mohli použiť vďaka spolupráci a láskavému dovoleniu Štátneho múzea A. S. Puškina v Moskve, ktorému vyjadrujeme našu obrovskú vďaku. Kniha A. S. Puškina „Rozprávky“ a poéma „Ruslan a Ľudmila“ je určená pre široké čitateľské publikum, od najmladšieho čitateľa až po toho so striebornými vlasmi. Každá generácia si tam nájde to svoje - zábavu, poučenie a predovšetkým nevyčerpateľnú studnicu starej múdrosti a poznania našich predkov. Zároveň je malým príspevkom do mozaiky vzájomného porozumenia a kultúrneho zblíženia našich dvoch bratských slovanských národov - národa slovenského a národa ruského. Nakoľko sa nám tento náš zámer podaril, nech posúdi ctený čitateľ sám.

Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je dosť nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, vyše 350-miliónové celosvetové spoločenstvo, svoj pamätný deň genocídy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom alebo Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny alebo Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre východ (Generalplan Ost). V tejto koncepcii Adolfa Hitlera a nacistického hnutia išlo o získanie životného priestoru (Lebensraum) na úkor Slovanov a naplnenie stáročného nemeckého ideologického sna Náporu na východ (Drang nach Osten). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky miliónov Slovanov. Odhaduje sa, že počas obdobia druhej svetovej vojny bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny. Tento nápor na Slovanov prebieha nepretržite najmenej počas posledných tisíc rokov. V stredoveku sa tento nápor zo strany „Západu“ šikovne maskoval tzv. šírením kresťanstva a organizovaním krížových výprav proti Slovanom Svätou rímskou ríšou nemeckého národa. Obete tohto „pokresťančovania” už dnes ťažko niekto spočíta, ale išlo o desiatky miliónov zabitých Slovanov a ich postupné vytláčanie na východ (Drang nach Osten). Podobná situácia panovala u južných Slovanov, kde bola agresorom Osmanská ríša a jej genocídna politika voči Slovanom. Pre úplnosť treba ešte spomenúť vojenské ťaženie 600-tisícovej európskej armády vedenej Napoleonom, ktorá v júni 1812 napadla Rusko. Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že správanie sa a konanie dnešných štátov euro-atlantického spoločenstva už od čias Rímskej ríše sa pridržiavalo základného princípu, ktorý nemecký filozof Tretej ríše Oswald Spengler nazval „faustovským“. Jeho podstatu možno charakterizovať jednoducho troma slovami: expanzia, výboje a parazitizmus na bohatstve porazených a podmanených národov a štátov a všetko čo s tým súvisí. Cieľom všetkých vojnových dobrodružstiev bolo územné rozšírenie, podriadenie si národov a štátov, získanie koristi, obohacovanie sa z bohatstva ulúpeného porazeným a podmaneným národom a ďalšie parazitovanie na práci podmanených národov. Cieľom tejto knihy je čiastočne napraviť veľkú nespravodlivosť voči Slovanom, ktorým do dnešného dňa nebolo medzinárodným spoločenstvom národov priznané, že boli obeťami genocídy! Okrem toho chceme priniesť slovenskému čitateľovi aj iný uhol pohľadu na genocídu a holokaust, na ktorý nebol doteraz zvyknutý. S rôznymi názormi na túto tému sa môžeme stretnúť pri čítaní veľkého množstva publikácií, ktoré sa venujú téme genocídy a holokaustu. Kontroverzné a citlivé témy vždy v sebe nesú viac uhlov pohľadu, no vždy je dobré a múdre poznať všetky. Veríme, že slovenský čitateľ si urobí vlastný nezávislý úsudok o tejto téme.

NEZNÁME DEJINY? Áno, sú to dejiny, ktoré sú oveľa bohatšie na udalosti ako tie, ktoré poznáme. Dejiny ľudstva začínajú objavením sa človeka. Lenže na našej planéte je množstvo artefaktov a stôp po vyspelých civilizáciách, ktoré siahajú ďaleko pred objavenie sa dnešného človeka a nejaký čas na našej planéte boli aktívne. Nevieme koľko bolo pred nami na planéte vyspelých civilizácií z vesmíru, ani kedy. Stopy po nich siahajú do miliónov a azda aj miliárd rokov. Patrí to do dejín? Zaiste. Pre nás sú to však zatiaľ neznáme dejiny. Sú to dejiny, ktoré majú kozmické súvislosti a v mnohom po objavení sa človeka ovplyvnili vývoj našej, ľudskej civilizácie. Preto by sme ich mali poznať. Začína pre nás nová, kozmická éra, či si to uvedomujeme alebo nie. Človek je prvá bytosť s vedomým bytím, ktorá má pôvod na planéte Zem. Mal by preto poznať čo sa na Zemi odohrávalo, aké udalosti prebiehali pred ním, kedy to bolo a kto bol ich aktérom to sú pre nás zatiaľ NEZNÁME DEJINY. A o tom je táto kniha.

Kto je to kozák a kedy sa kozáci objavili? Ako to v skutočnosti bolo s kozákmi a kozáctvom sa pokúsime zistiť v tejto výnimočnej knihe, ktorá sa venuje voľnému kozáctvu. Pátrať začneme od samotného pojmu „kozák“. Kozák (po rusky kazak) podľa staroslovanského jazyka znamená nasledovné: „KA“ - „ten, ktorý do seba nasal, vsal“, „Z“ - „zhora“, „As“ (A) - Boh, stvoriteľ Zeme, „K“ - „jednota, zjednotenie“. Takže, keď to všetko spojíme, KOZÁK je človek, ktorý nasal do seba Božskú múdrosť, zjednocuje všetko na Zemi. Čím sa v minulosti zaoberali kozáci a kde žili? V starodávnych časoch sa nachádzali na hraniciach slovanskej Dŕžavy Rassenie, neskôr Tartarie, a ešte neskôr - Ruského impéria, chránili ich jednotu a teritoriálnu celistvosť. Pojem KOZÁK mal absolútne presné chápanie, ponímanie, ktoré bolo uvedené vyššie. Kedy vznikol a rozšíril sa pojem „kozák“? Nahliadneme do minulosti, ktorá odpovie všetkým, ktorí chcú poznať pravdu a nie sú zaťažení rôznymi chýrmi a dogmami najnovšieho obdobia. O kozáctve písali viacerí autori. Mnohí z nich oddane ospevovali slúženie kozákov samoderžaviu, cárovi. A aj preto mnohí falzifikovali minulosť kozáctva. Avšak mali iba mizernú zdrojovú základňu, nemohli vytvoriť jasný a neprotirečivý obraz minulosti kozáctva. Napriek tomu intuitívne vycítili slovanské korene kozáctva a dokázali vytvoriť fundament pre nasledujúce - oveľa pravdivejšie vyobrazenie minulosti kozáctva.

Celkové hodnotenie diela J. Venelina pre toto vydanie nebolo cieľom. Jeho dielo je však neobyčajne zaujímavé, napriek tomu, že poznatky v priebehu 200 rokov od napísania diela mnohé poopravili, vrátane teoretických pohľadov aj prístupov k problémom. Do nášho výberu sme zaradili predovšetkým tie časti, ktoré sa nás dotýkajú a majú čo povedať aj našim súčasníkom, aj keď môžeme mať k niektorým jeho prístupom a pohľadom také či onaké výhrady. Množstvo citátov z klasickej literatúry však nestráca na aktuálnosti ani dnes, a jeho analýzy kmeňových názvov tým skôr, že ich uvádza niekedy v celkom iných súvislostiach, na aké sme si zvykli. Tým však aj inšpiruje k novému zamysleniu sa nad niektorými nevyriešenými historickými problémami našej minulosti v súlade so súčasnými poznatkami, ktoré J. Venelin nemal k dispozícii. Do prvej časti sme zaradili pre nás azda najzaujímavejšiu prácu J. Venelina „Starovekí a súčasní Sloveni v politických, historických a náboženských vzťahoch k Rusom“. Jeho Sloveni majú dvojaký význam alebo obsah. V jednom prípade uvádza dva kmene Slovenov, z ktorých jeden tvoria Slovinci a druhý Slováci, o ktorých však veľa nepovedal. Podrobne sa venuje analýze Slovenov prvého kmeňa - Slovincov, ktorý vymedzuje Jadranským morom a Bodamským jazerom na západe, Dunajom na severe a Panóniou na východe. Dnes však na základe jazykových výskumov prof. J. Stanislava vieme, že osídlenie Slovenov presahovalo na východe k Transylvánskym Karpatom v Rumunsku a podľa Jordana východná hranica bola na rieke Dnestri, čo potvrdzujú aj jazykové výskumy ďalších lingvistov a bádateľov (Avenarius). Zaujímavosťou pritom je, že k prvému kmeňu (vetvy) Slovenov (Slovincom) zaradil ako samostatné kmene Krajincov (Karnov-Kransko), Istrijcov, Panónov, Norikov, Retov, Vindelikov, Dalmatíncov, Ilýrov a Venetov (vo Venecii). To je nový a inšpirujúci prístup a pohľad. Texty sme skracovali minimálne až od podnázvu kapitolky „Vindelicia, Vindelici“. Do druhej časti sme zaradili dielo „Obyvatelia okolo Baltského mora - Slovania“, v ktorom podrobne analyzuje osídlenie na celom pobreží Baltského mora s významnými mestami: Vollin (na rovnomennom ostrove), Vineta (na ostrove Usedom), Arkona (na ostrove Rujana), ale aj mestá ako Retra, Stargrad, Veligrad, Rostock, Živan a celý rad ďalších pred ich zničením Dánmi, Sasmi a vôbec germánskymi kmeňmi. V tejto časti sme texty neskracovali. Do tretej časti sme vybrali zaujímavú štúdiu „O pôvode Slovanov všeobecne, zvlášť Rusov“, aj napriek tomu, že k viacerým problémom a ich riešeniu je možné mať výhrady. Prvú kapitolu o Slovanoch sme nekrátili, ale druhú kapitolu o Rusoch sme podstatne skrátili, pretože je trojnásobne rozsiahlejšia ako kapitola o Slovanoch (obsahuje vyše 80 tlačených strán). Sú tam zaujímavé myšlienky, osobitne o pôvode Varjagov, ktorí ako vyplýva z textu by sa mali formovať práve po úpadku vyššie uvedených slovanských miest na pobaltskom pobreží. Pri prekladoch sme zápasili s terminologickými problémami, predovšetkým pokiaľ ide o názvy. Či už ide o názov Sloveni, ktorý nemožno aplikovať iba na Slovincov, ako to urobil Venelin už preto, lebo do tohto názvu patrí aj druhý kmeň či vetva Slovenov - Slováci, nehľadiac na to, že dnes vieme, že Sloveni boli rozšírení až po Dnester. Preto tam, kde to bolo potrebné, sme za názov Sloveni pridali Slovinci-Slovenci-Slovenia. Okrem toho aj ostatné názvy Venelin uvádza v mnohých variantoch podľa toho, ako ich vyexcerpoval v originálnych materiáloch (gréckych, latinských atď.) Podobný problém bol v tretej časti predovšetkým s názvom Rusi-Rosi, Rusko-Rosia. Z tohto dôvod sme volili taký prístup, že sme sa usilovali ponechať názvy v originálnych tvaroch ako ich uviedol Venelin, pravda, s prepisom do latinky. Keby sme ich prekladali do súčasne používaného tvaru, text by stratil význam.

Začiatky arktickej teórie nášho pôvodu sú na prelome 18. a 19. storočia. Ako prvá práca, ktorá začala úvahu na túto tému, vyšla diskutabilná kniha amerického historika, profesora V. Warrena pod názvom „Nájdený raj alebo kolíska ľudstva na severnom póle“ (Boston 1893). V roku 1903 vyšla oveľa serióznejšia, závažnejšie a vedecky fundovanejšia práca Bal Gangadhara Tilaka (1856 - 1920), odborníka na sanskrit pod názvom „Arktická vlasť vo Védach“ a bola preložená do viacerých jazykov. Svoje tvrdenia oprel o znalosť najstarších indických prameňov a na konkrétnych úryvkoch z časti Rigvédy, prvej a najvýznamnejšej zo štyroch časti Véd dokazoval, že pôvod Árijcov a Slovanov je na severnom póle alebo v jeho blízkosti.

Kniha Kráľovstvo Slovanov je prekladom diela Maura Orbiniho (súčasťou tohto diela je aj kniha Letopis popa Dukljanina), o ktorom sa diskutuje na Slovensku už niekoľko rokov. Slovenskému čitateľovi sa dostáva do rúk preklad Ratka Sudeckého, rodáka z chorvátskeho Iloku. Nami predkladaná kniha Kráľovstvo Slovanov je zložená z troch historických diel. V prvej časti je všeobecný prehľad o Slovanoch, druhou časťou je prevzatá kniha, dnes nazývaná Letopis popa Dukljanina (hoci jej názov je tiež Kráľovstvo Slovanov), a v tretej časti sú popísané dejiny Slovanov na Balkáne. Naším zámerom nebolo v tejto chvíli vydať Orbíniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujeme za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín.

Autor sa v monografii dotýka problému minulých i súčasných ruských historických škôl (historiografické, antropologické, archeologické, etnografické, lingvistické, genetické, geografické) a rozličných teoretických koncepcii o pôvode a začiatkoch Slovanov a formovaní slovanských národov (dunajskej, balkánskej, maloázijskej, severskej-arktickej, ázijskej (západoázijskej aj stredoázijskej), eurázijskej i západnej), popri celom rade významných osobnosti (viac ako 100 ruských bádateľov) s krátkou informáciou o koncepcii, prístupe a hlavných myšlienkach ich základných diel o najstarších dejinách. Autor pritom sleduje svoju vlastnú historickú koncepciu o pôvode, začiatkoch a vývoji Slovanov s dôrazom na Rusov. Školy ruských historikov (minulé i súčasné) o pôvode a formovaní Slovanov Autor sa v monografii dotýka problému minulých i súčasných ruských historických škôl (historiografické, antropologické, archeologické, etnografické, lingvistické, genetické, geografické) a rozličných teoretických koncepcii o pôvode a začiatkoch Slovanov a formovaní slovanských národov (dunajskej, balkánskej, maloázijskej, severskej-arktickej, ázijskej (západoázijskej aj stredoázijskej), eurázijskej i západnej), popri celom rade významných osobnosti (viac ako 100 ruských bádateľov) s krátkou informáciou o koncepcii, prístupe a hlavných myšlienkach ich základných diel o najstarších dejinách. Autor pritom sleduje svoju vlastnú historickú koncepciu o pôvode, začiatkoch a vývoji Slovanov s dôrazom na Rusov. Predslov vydavateľa Kniha profesora histórie, spisovateľa a kulturológa P. V. Tulajeva, „Rus, Slavjane i ich sosedi v drevnosti“, prináša výsledky jeho mnohoročného výskumu prameňov slovansko-ruského sveta. Zovšeobecnením letopisných zdrojov a prác domácich a zahraničných učencov 17. až 20. storočia, autor rozprestiera pred čitateľom širokú panorámu historických udalostí v chronologickej postupnosti, od potopy sveta, do mongolského vpádu. Náučno-populárnym jazykom rozpráva o prapredkoch Indoeurópanov, dunajskej kolíske Slovanov a dávnych národoch Eurázie nazývaných Barbarmi. Veľa zaujímavých a objavných informácií autor sústredil v kapitolách o Venetoch, Vandaloch, baltskej Slávii a v kapitole venovanej vzniku Rusi. Osobitnú pozornosť venoval predkresťanskému obdobiu a jeho mytológii, nástupu kresťanstva a slovanskému písomníctvu. Monografia je veľmi dobre ilustrovaná, doplnená mapkami a poznámkami, čo zvyšuje jej hodnotu. Prekladu do slovenčiny sa ujal odborník znalý témy, pán PhDr. Viktor Timura, CSc., čo publikácii pridáva na hodnote. Knihu odporúčame širokému okruhu čitateľov venujúcich sa téme slovanstva. Recenzia Jaroslava Rezníka Ruská historiografia za ostatných tridsať rokov zaznamenala neuveriteľný skok. Problém pôvodu Slovanov a formovania slovanských národov je pritom v popredí záujmu. Preto je užitočné pootvoriť okno aj týmto smerom a zoznámiť našu kultúrnu verejnosť aspoň čiastočne s úsilím a smerovaním ruskej historiografie pri hľadaní a rekonštrukcii najstaršej európskej, slovanskej a tým aj našej minulosti. V minulosti bol pohľad na slovanskú minulosť neuveriteľne zmanipulovaný. Osobitne sa to týka ruskej historiografie. Tá bola po prvý raz zmanipulovaná po nástupe Romanovovcov pozvaním nemeckých intelektuálov do práve založenej Ruskej akadémie vied (A. L. Schlôzer, A. Muller, Bayer a i.) s úlohou prispôsobiť ruské dejiny dejinám Západu (predovšetkým nemeckým, čiže pangermánskemu modelu európskych dejín). Po druhý raz došlo k zmanipulovaniu - a to nielen najstarších ruských dejín - hneď po októbrovej revolúcii 1917 prijatím téz o podstate triedneho boja (v roku 1918). Spôsobilo to vážne deformácie a v Rusku v podstate došlo k likvidácii úspešne sa rozvíjajúcej spoločenskovednej oblasti aj s jej významnými intelektuálnymi špičkami, vrátane histórie. K uvoľneniu spoločenskovedného myslenia, a to aj v historiografii, prišlo takmer po 300-ročnej deformácii - až po kolapse Gorbačovovej a Jeľcinovej politiky, ktorá priviedla veľké ruské impérium k rozpadu. V plánoch Západu bol proces nasmerovaný nielen na likvidáciu ruského štátu spolu s likvidáciou ruského národa, ale postupne aj na likvidáciu ostatných Slovanov. Zámery Západu sa však doteraz nezmenili a nadobúdajú paranoidný charakter. Realizáciu týchto plánov v Rusku prekazil nástup Putina. Ostatní Slovania sú, žiaľ, vydaní napospas svojvôli Západu. Naša, slovenská, resp. vtedy ešte česko-slovenská spoločenskovedná oblasť po politickom prevrate prerušila kontakty s ruskou vedou a primkla sa k západoeurópskym spoločenskovedným teóriám, ktoré zaznamenali úpadok, osobitne hodnotovo-morálny, a nenachádza cestu k náprave chýb a priznaniu k objektívnym historickým poznatkom. Upadá do bezradnosti, hľadá rozličné únikové cesty z existujúcej reality, do ktorej sa sama vmanévrovala. Tie sú však iba slepou uličkou a spoločenskovedná oblasť sa takto dostáva do úlohy služobníka ideologicko-politických záujmov. To sú dôvody, prečo je preklad knihy profesora Pavla Tulajeva pre našu kultúrnu verejnosť nesporne prínosom. Dáva určitý obraz o súčasnom dianí v historických vedách v Rusku, najmä pokiaľ ide o pôvod Slovanov a slovanských národov. Tým skôr práve táto publikácia, ktorá okrem autorovho pohľadu na túto problematiku stručne zrekapitulovala vývoj názorov historickej vedy v Rusku od 17. storočia spolu s rekapituláciou vývoja a názorov na slovanstvo, ktoré reprezentujú významné osobnosti aj z ostatných slovanských národov. Dielo P. I. Tulajeva má v podstate dve rozdielne časti. V prvej časti autor predkladá svoju koncepciu pôvodu, začiatkov a vývoja Slovanov a slovanských národov s dôrazom na Rusov a formovanie ruského štátu. Zhromaždil veľké množstvo poznatkov z rozsiahleho pramenného materiálu, ktoré usporiadal do vlastnej koncepcie a logickej štruktúry, pritom zobral do úvahy „archeologické epochy, geologické obdobia, astrologické cykly a klimatické škály, ktoré spolu tvoria historické etapy” (s. 28). A dáva celý rad podnetov na úvahy a premýšľanie o našej minulosti. V druhej časť (10. a 11. kapitola) prináša stručný prehľad o minulých, ale aj o súčasných ruských historikoch a „slavianofiloch” aj z iných národných spoločenstiev, čo je popri tých, ktorých spomína v prvej časti, vyše sto významných bádateľov s názvami ich základných diel a stručnou charakteristikou teoretických koncepcií, obsahu, prístupu a hlavných myšlienok. Takýto prehľad, aj keď iba stručný, nám umožňuje orientovať sa v tejto problematike, k čomu by sa musel každý dopracovávať veľmi zložito, pritom by mal problém dostať sa k mnohým prameňom, z ktorých Tulajev vychádza. Ďalším dôvodom, prečo prekladáme práve tohto autora a túto publikáciu, je skutočnosť, že v plejáde rozličných Škôl a teoretických koncepcií sa nám P. I. Tulajev a jeho publikácia javia ako akýsi neoficiálny stred medzi rozličnými súčasnými smermi v ruskej historiografii. Pre slovenského čitateľa budú prínosom viaceré poznatky uvádzané v knihe. V prvom rade sú to poznatky o spoločenstvách pod známymi archaickými názvami (Pelasgov, Etruskov, Trakov, Venetov, Hyperborejcov, Lugiov, Adov, Vasnov, Baltov, Vandalov, Svevov-Svavov, Slovenov a celý rad ďalších). Uvádza všetky dostupné údaje o ich objavení sa, o ich územnom rozšírení, ich aktivitách, čiže o formovaní slovanských národov. Pre slovenských čitateľov budú osobitne zaujímavé informácie a poznatky o severskej (resp. polárnej či arktickej) teórii o pôvode Slovanov a Arijcov, s ktorou sa slovenský čitateľ doteraz nemal možnosť oboznámiť zo slovenských historických prameňov. Nesporne nové a pre slovenského čitateľa zaujímavé budú kapitoly o mytológii a panteóne božstiev, ktoré sa čiastočne odlišujú od doteraz známych pohľadov na túto oblasť u nás. Podobne to je aj s kapitolou o jazykových poznatkoch, lebo P. Tulajev ako lingvista išiel oveľa ďalej v analýze jazykových súvislosti, ako je to bežné. No a osobitnou kapitolou je súhrnná informácia o ruských historických školách, ich predstaviteľoch a o ich základných dielach a hlavných myšlienkach. Jaroslav Rezník čestný predseda Slovenského spolku spisovateľov

Kniha ponúka záujemcom o našu dávnu minulosť unikátny dokument Pavla Križka, objaviteľa runových znakov v Kremnickom pohorí. Toto dielo bolo prvý krát publikované v roku 1868 v Letopise Matice slovenskej. Po 152 rokoch ho sprístupňujeme v pôvodnej podobe slovenskej kultúrnej verejnosti, avšak doplnené o rôzne zaujímavé dokumenty a fotografie v prílohe.

Slovanské symboly - to sú vzory tradičnej výšivky, predmetov ľudovo umeleckej výroby a výzdoby domov, ako aj predmety, spojené so slovanskými bohmi. Chápanie symboliky zázračných predmetov pomáha porozumieť slovanskej mytológii, zvykom, tradíciám a znameniam. Načo potrebujeme poznať slovanské symboly?

Stará slavianska symbolika alebo prastará solárna kultová symbolika Slovanov je spoločným kultúrnym majetkom a dedičstvom všetkých slovanských Rodov a preto patrí aj Slovienom, Moravanom a Čechom. Uchovávanie starej múdrosti, viery a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť ju a odovzdávať ju svojím potomkom. Dedičstvo našich predkov nám dochovalo do dnešných čias poznanie toho, že Slovania používali symboly počas mnohých tisícročí. Spolu ich je 144 druhov, zapisovaných osobitou grafikou a každý z nich má svoj obrazový význam, vlastný názov a výklad. Najčastejšie sa tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, na rôznych architektonických prvkoch, predmetoch dennej potreby, zbraniach a odevoch. Najstaršie archeologické nálezy z vyobrazením týchto symbolov sa našli pri obci MIZIN (Černihivská oblasť - Ukrajina) a ich vek sa odhaduje na 17.000 až 18.000 rokov. Na základe doterajších výskumov a archeologických vykopávok je najbohatšou oblasťou z výskytom týchto symbolov Rusko. Slovania za starých čias používali tieto symboly cielene, pretože vedeli, že každý z týchto symbolov má špecifický kultový alebo ochranný (oberegový) význam a mystickú silu.

Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska. Ornament plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo - kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad a Karpatská Rus.

Kaštiele a kúrie sú významnou časťou hmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vo verejnosti sú možno menej známe ako napríklad hrady a zámky, no na druhej strane je kaštieľ alebo kúria skoro v každej obci alebo mestečku na Slovensku. Popri sakrálnych stavbách sú najmä vo vidieckych sídlach, často najstaršími stavbami. Panská kúria alebo kaštieľ sa nachádza skoro v každej obci, ktorá má svoje počiatky v stredoveku alebo ranom novoveku. Tieto stavby si väčšinou stavala, ako pohodlnú formu bývania a na svoje reprezentačné účely, miestna šľachta alebo bohatší zemania. V historickom vývoji boli kaštieľe a kúrie nástupcami stredovekých hradov a zámkov. Súčasne bolo toto panské sídlo aj hospodárskym strediskom obce alebo menšieho regiónu. Kaštiele a kúrie boli postupne prestavované a prispôsobované módnym architektonickým trendom. Začali sa stavať už od obdobia renesancie (vzácne so základmi a prvkami z obdobia gotiky), boli často obývané až do polovice 20. storočia. Tieto historické objekty - architektonické pamiatky sú výsledkom snaženia, šikovnosti a technických schopností našich predkov. Každá z nich má svoju kultúrnohistorickú hodnotu, za ktorou môžeme vidieť prejav materiálnej (stavebnej) kultúry, estetického cítenia, spôsobu ich bývania, hospodárenia a obrany. To všetko v úzkej závislosti od účelu výstavby. Mnohé z nich plnili v období svojho rozkvetu významné funkcie vo fungovaní spoločnosti a štátu. Preto sa k týmto objektom viažu aj významné epochy našich dejín alebo konkrétne historické deje. Iné boli zasa rodiskom alebo miestom pôsobenia významnej osobnosti slovenskej histórie. Ďalšie historické objekty sú význačné a chránené najmä preto, že sú charakteristickým dokladom stavebného umenia v konkrétnom historickom slohu.

Veľké a tragické udalosti, ktoré sa v Sovietskom zväze stali v tridsiatych rokoch minulého storočia, aj dnes priťahujú zvýšený záujem verejnosti a v priebehu dlhého obdobia zostali predmetom osobitnej pozornosti Rusov, aj politických oponentov. Čo je dôvodom ?

V tretej knihe „BYSTVOR- OD TARTARIE K MOSKOVSKEJ RUSI“ autor opisuje udalosti, spojené so vznikom a rozvojom Moskovskej Rusi. Je logickým pokračovaním diela „Bytie a tvorba Slavianov a Árijov“ a prezentuje našu minulosť inak ako oficiálna historická veda. Oficiálni vedci sú zaškatuľkovaní do určitého, prísneho rámca výskumu minulosti. Vo svojej práci a záveroch sa riadia biblickým Synopsisom, závermi Millera (v Rusku) o „mimohistorickosti“ Sibíri, že autokratický spôsob vládnutia bol pre našu krajinu (Rusko) progresívny, dokonca nutný a podobne. V dôsledku toho je hlavná historicko-vedecká základňa oficiálnej historickej vedy prezentovaná kresťanskými zdrojmi a tiež dielami, vydanými na ich základe. Tieto tézy a zdroje s rozšírením historickej bázy stále viac a viac odhaľujú vlastné zlyhanie a objavujú množstvo udalostí, ktoré oficiálna historická veda vôbec nespomína alebo falzifikuje v prospech vládnucej garnitúry. To nijako neprispieva k pravdivému zobrazeniu našej minulosti a neposkytuje poučne príklady pre správne konanie v budúcnosti. Všetko to poukazuje na to, že oficiálna historická veda sa nachádza v hlbokej kríze a v súčasnosti nie je schopná rýchlo sa z nej dostať. Preto sa v tomto stave nachádza aj vedomie našich národov (Slovanov), otrávené lživými predstavami o minulosti. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá iniciatíva kriticky mysliacej verejnosti, aby sa podarilo urýchliť prekonanie tejto krízy ako vo vede, tak aj vo verejnom vedomí a politike. Daná kniha je jednou z mála, v ktorých sa kriticky prepisuje oficiálna verzia vývoja udalostí v minulosti. Udalosti, ktoré veľmi dobre poznáme zo školských a vysokoškolských učebníc, sa prezentujú zavše v úplne inom svetle.

Autor sa v diele zaoberá pohanským náboženstvom Slovanov. Publikácia je rozdelená na 9 kapitol: Náboženstvo starých Slovákov vo všeobecnosti Okruh Bohov staroslovenských Viera v dušu Modly Sväté miesta starých Slovákov Obety Kňazstvo Staroslovenské sviatky Staroslovenské pohraby II. vydanie (I. vydanie bolo v roku 1925).

Práca Generácia Všeslávie vznikla v roku 1984 v rámci prípravy akademického vydania diela Filozofické myslenie na Slovensku (Veda 1987). Prvé vydanie Generácie Všeslávie vyšlo v náklade 600 výtlačkov, čo bolo vtedy dosť výnimočné, lebo podobné publikácie vychádzali v náklade 200-400 výtlačkov. Po vydaní vzbudila pozornosť v ra-doch humanitne orientovanej inteligencie, vrátane pedagógov na univerzitách. K druhému vydaniu už nedošlo v dôsledku politických zmien v roku 1989. Osobitosť monografie je predovšetkým v tom, že podrobne mapuje súvislosti myšlienkových pohybov našich osobností národného obrodenia s filozofiou J. G. Herdera. Tento nemecký osvietenecký filozof bol so svojou filozofiou dejín výnimkou v tom, že prakticky ako jediný sa pozitívne vyslovil o mieste a úlohe Slovanov v dejinách a to v čase, keď sa v Nemecku zdvihla vlna pangermanizmu s ostrým vyhranením proti Slovanom. Na Herderovej filozofii, najmä na evanjelických lýceách, osobitne na bratislavskom lýceu, myšlienkovo vyrastala nielen generácia Všeslávie, ale aj generácia štúrovcov, a to až do návratu Ľudovíta Štúra zo štúdií v Halle roku 1840, ktorý so sebou priniesol Heglovu filozofiu dejín. S Herderovou filozofiou sa oboznamovali aj študenti teologickej fakulty na Trnavskej univerzite v rámci filozofického kurzu. Dielo Generácia Všeslávia vzbudilo pozornosť zrejme preto, že aj keď sa vedelo o Herderovej filozofii dejín a jeho pozitívnom postoji k Slovanom, málokto z mladej povojnovej slovenskej generácie poznal jeho dielo. Český preklad Herderovej filozofie urobil J. Patočka a vyšiel v roku 1941 v Prahe, za protektorátu a do knižníc na Slovensku sa nedostal. V širších vrstvách našej kultúrnej inteligencie sa Herder síce tradoval v povedomí, ale nie z priameho štúdia Herderovho diela, ktoré na Slovensku nebolo bežne k dispozícií ani v knižniciach. Mal som to šťastie, že som filozofiu študoval v Prahe a preklady Herderovej filozofie J. Patočku pod názvom Vývoj lidskosti aj s Ideami k filozofii dejín lidství a Dopisů na podporu lidskosti som mal dôkladne preštudované, aj s podrobnými výpiskami. Generácia Všeslávie tak priniesla na Slovensko niečo, čo tu chýbalo a preto vzbudila pozornosť.

V druhej knihe „BYSTVOR - BYTIE A TVORBA SLAVIANOV A ÁRIJOV“ autor popisuje udalosti, ktoré sa odohrali v období od III. storočia p. n. l. po XV. storočie nášho letopočtu a ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvnili vznik celého súhrnu príčin a následkov, vedúcich k tragickej porážke našej Slavianskej Dŕžavy v súboji so silami Východu a Západu. Táto kniha je jediným vedecky a fakticky odôvodneným dielom vo svojej oblasti, ktoré sústredilo obrovské množstvo údajov a vytvorilo jednotný, do detailov prepracovaný obraz udalostí z minulosti s ich vnútornými predpokladmi a rozsiahlymi následkami. V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti.

...aby už deti poznali našu staroslávnu minulosť. Staroslovienska omaľovánka prináša detskému publiku okrem tvorivosti aj možnosť nahliadnuť do našej staroslávnej minulosti. Séria krásnych obrázkov na vymaľovanie zobrazuje postavy a postavičky, ktoré sa tradovaním po stáročia a generácie dostali cez rozprávky a rôzne legendy až do súčasnosti. Okrem rozprávkových postáv je súčasťou omaľovánky aj staroslovienske písmo Bukvica, niekoľko obrázkov slovanských bohov a v závere omaľovánky si môžu deti vyfarbiť niekoľko vybraných staroslovienskych symbolov. V strede omaľovánky je príjemným doplnením malá hra nazvaná Tartarská vandrovačka, v ktorej malý Hríbik putuje cez rôzne úskalia a prekážky až k blahodárnemu Slnku. Hríbik musí prekonať zlého draka Zmeja, stretne sa s vtákom Ohnivákom, musí prejsť cez Snežnú rieku valiacu sa z ďalekých hôr a nakoniec, tesne pred cieľom, ako dar pre vytúžené Slnko vymaľovať krásnu farebnú dúhu. Slovanské združenie Slavica zo staroslávnej Nitry vzniklo s cieľom propagovať slovanskú vzájomnosť a bohaté kultúrne dedičstvo Slovanov. Touto omaľovankou prinášame kúsok našej staroslovienskej kultúry aj našim najmenším, deťom a ich rodičom, aby sa spoločne zahrali, vyfarbovali a rozprávali. Ilustroval: Peter Hricák, Bratislava Koncept: Peter Hricák, Bratislava, Michal Novák, Kuchyňa Redakcia: Miloš Zverina, Nitra, Daniel Blažko, Nitra Text: Daniel Blažko, Nitra Autor básní: Radovan Masár, www.radovanmasar.com Obálka: Daniel Blažko, Peter Hricák, Miloš Zverina

Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť i najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa ...o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnost. Štefan L.Kostelníček Slovenský ľudový ornament prešieľ dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval takmer na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Karpatskej kotliny. Ornament, používaní pri zdobení šiat a ich doplnkov, chát a domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo - kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk, prilba ... Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Podkarpatská Rus, ...

"V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Autor v tomto vydaní analyzuje viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých vydaniach, z pozície našich predkov. Nekladie si za úlohu objasniť tieto problémy v celej úplnosti a hĺbke. Jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústreďuje pozornosť na to hlavné. V tomto vydaní sa snaží riešiť nasledovné úlohy: - po prvé, čo najvecnejšie sa V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa následne transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo rozkrýva skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje prijaté názory od klamstiev a prekrúcaní. Pritom v strede pozornosti bádania autora sa nachádza rozvoj rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, ktoré je tým najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti. Autor v tomto vydaní analyzuje viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých vydaniach, z pozície našich predkov. Nekladie si za úlohu objasniť tieto problémy v celej úplnosti a hĺbke. Jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústreďuje pozornosť na to hlavné. V tomto vydaní sa snaží riešiť nasledovné úlohy: - po prvé, čo najvecnejšie sa pozrieť na rolu vedy o minulosti a jej úlohy, - po druhé, zistiť a sformulovať pravidlá vývoja ľudskej spoločnosti, - po tretie, vyjasniť ako to je s periodizáciou vývoja rusko- slaviansko- árijského spoločenstva, - po štvrté, na základe nových objavov v archeológii (Kargalské náleziská, Čiča a pod.), písomných zdrojov („Velesova kniha“, „Védy“ a iné), zistiť územie rozšírenia rusko- slaviansko -árijského spoločenstva (andronovskej, afanasievskej, karasukskej a iných kultúr odzrkadľujúcich toto spoločenstvo), - po piate, na základe existujúcich výskumov, ktoré trpia útržkovitosťou a nesúvislosťou výkladu, v lepšom prípade iba zaznamenávajú udalosti, za pomoci ich kritickej analýzy vypracovať vzájomne súvisiaci proces vývoja rusko- slaviansko-árijského spoločenstva, - po šieste, zdôvodniť nástupníctvo generácií Rusov, Slavianov a Árijcov (Kimrov, Skifov,Vendov, Slovenov, Skolotov a Rusov),ich prirodzené právo na svoje územie: od Karpát po Tichý oceán, od Severného ľadového oceánu po Ruské(Čierne) more, Kaukazský hrebeň, Aralské more, jazero Balchaš, južné výbežky Altaja a Sajanov, rieku Amur a Vladivostok, - po siedme, za pomoci vzájomne súvisiaceho hodnotenia starodávnych udalostí a zdrojov, ktoré ich osvetľujú, zistiť temné miesta dávnej minulosti Rusov, Slavianov a Árijcov, ktoré pre budúcnosť a súčasnosť majú ten najväčší význam, - po ôsme, spresniť predošlé interpretácie, urobiť toto vydanie ešte presvedčivejším a plným dôkazov. na rolu vedy o minulosti a jej úlohy"

Knihu Starodávna minulosť kozáctva treba chápať ako úvod k téme kozáctva a k jeho znovuzrodeniu v Rusku na konci 20. storočia. Zmeny, ktoré nastali začiatkom 90-tich rokov v Rusku, umožnili obnoviť tradičný spôsob života kozákov a ich kultúrnych tradícií. Kozácke hnutie sa stalo masovým. Najviac populárne bolo najmä u tých, ktorí sa považovali za potomkov kozákov. Nutnosť objektívne nahliadnuť do minulosti kozáctva je spojená ešte aj s tým, že medzi kubáňskymi, donskými a dneperskými kozákmi pretrváva názor, že kozáci sú potomkami Gótov. Kozáctvo predstavovalo vojenskú kastu v Rusku, ktorá sa začala formovať na južných a juhovýchodných okrajových oblastiach ruského štátu zo slobodomilovných roľníkov, ktorí utiekli z otroctva. Na brehoch Donu, Volgy, Dnepra, Tereka a Jaika (Uralu) vznikali slobodné kozácke občiny, ktoré sa v krátkom čase rozšírili na obrovské územie - až po Čierne a Kaspické more a Kaukazské hory. Kozáci sa tiež aktívne zapojili do dobrodružných ciest ruských cestovateľov a objaviteľov nových území. Kozáci vždy verne a čestne slúžili svojej vlasti, videli v tom hlavný zmysel svojej existencie.

Pôvodná kniha Maura Orbiniho Kráľovstvo Slovanov by sa dala rozčleniť na tri časti. V prvej časti je všeobecný prehľad o Slovanoch, druhou časťou je prevzatá kniha, dnes nazývaná Letopis popa Dukljanina (hoci jej názov je tiež Kráľovstvo Slovanov), a v tretej časti sú popísané dejiny Slovanov na Balkáne. Naším zámerom nebolo v tejto chvíli vydať Orbíniho knihu Kráľovstvo Slovanov vcelku, ale vybrať z nej kapitoly, ktoré považujeme za zaujímavé pre slovenského čitateľa z hľadiska najstarších zdokumentovaných a zachovaných slovanských dejín. Z toho dôvodu prinášame rešeršovanú prvú časť knihy, namiesto druhej časti sme vsunuli pôvodné dielo Popa Dukljanina, a tretiu časť, ktorá sa dopodrobna venuje vojnám na Balkáne, sme vynechali ako časť lokálneho významu, ktorá sa netýka priamo slovenského čitateľa.

Kniha O jasnom sokolovi je súčasťou zbierky kníh s názvom Skazky národa Slovanov. Ide o zbierku so starými rozprávkami - skazkami, ktoré v sebe nesú hlboké posolstvo a odkaz našich predkov. Jednotlivé skazky budú vydávané ako samostatné knihy. Všetky príbehy budú v pôvodnom znení tak, aby plnili svoj význam. Význam taký dôležitý, že jeho skutočnú hĺbku je možné pochopiť až po zamyslení sa nad významom slov. Tieto príbehy boli časom menené a upravované, čo malo za dôsledok zmenu obsahu deja. Cieľom príbehu O jasnom sokolovi je, aby naše deti prišli do kontaktu s informáciami a znalosťami, ktoré rezonujú s našou kultúrou a tak umožnia plnohodnotný rast a napredovanie. Je dôležité, aby naše deti poznali minulosť svojich predkov a ich skutočnú úroveň znalostí, technologického vývoja a v neposlednom rade i charakterové črty osobností. Vlastnosti ako česť, pravdovravnosť, odvaha a čistá láska sú dôležitou súčasťou našej kultúry. Sú to črty, ktoré nás formujú do podoby, akej sme hodní. Ide o črty, ktoré sú našimi predkami vyzdvihované, oslavované a označované ako božské. Toto sú vlastnosti veľkého národa Slovanov. Námet príbehu O jasnom sokolovi sme čerpali z pôvodných ľudových rozprávok a tiež z knihy Minulosť a budúcnosť od Nikolaja Viktoroviča Levašova. Jeho dielo nám ukazuje skutočnú hodnotu tohoto príbehu. Toto je dedičstvo našich veľkých predkov, je určené pre všetkých, ktorí kráčajú po ceste duchovného vývoja.

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie Forum Slavica 2015 usporiadanej v Nitre 18. septembra 2015.

Publikácia Ludevít Velislav Štúr - Slovanstvo a svet budúcnosti je odborným prekladom z ruského originálu do slovenského jazyka. Ludevít Štúr sa zamýšľa nad nepriaznivou situáciou slovanstva, nad postavením západu. Taktiež sa venuje možnostiam oslobodenia sa slovanstva z pod útlaku cudzích národov. Štúr nastoľuje nutnosť spojenia sa Slovanov a zvýšenia ich sebavedomia, aby sa predišlo ich podrobeniu sa iným národom. Podľa Štúra sú Slovania závislí na rodinnom živote, spojenom s občinou, v ktorej vidí ideálnu formu územnej správy. Vytvorenie nadnárodnej vlády či sily im bolo cudzie a tým pádom si nevytvorili veľký štát, v dôsledku čoho ľahko podľahli nepriateľovi.

Napriek mnohým úsiliam jazykovedcov a historikov dejiny slovanstva, slovanskej literárnej tvorby a slovanského písma neboli doposiaľ prebádané do takej miery, aby pred vedeckou komunitou aj širšou verejnosťou nezostávalo ešte veľa nezodpovedaných otázok a protichodných názorov. Uvedená skutočnosť nás vedie k presvedčeniu, že zborník venovaný skúmaniu slovanskej reči a písma je mimoriadne potrebný a aktuálny a to ako z pohľadu prísne vedeckého a odborného, tak aj z pohľadu dnešného sebaurčenia Slovanov a ďalšieho rozvíjania ich kultúry v súčasnosti.

Do rúk sa vám práve dostal prvý diel knižného projektu občianskeho združenia Slavica pod názvom Atlas slovenských kaštieľov a kúrií. Každý diel edície bude mapovať kaštiele a kúrie na území jedného z ôsmych samosprávnych krajov Slovenska. Celý projekt je naplánovaný na obdobie štyroch rokov. Publikácia je zostavená formou katalógu, kde jednotlivé objekty sú usporiadané abecedne po okresoch a každej historickej pamiatke bol vyčlenený priestor v minimálnom rozsahu dvoch strán. Obsahom uvedených informácií sú hlavne základné údaje o pamiatke a obci, resp. meste, mestskej časti. Ďalej história, krátky popis a fotodokumentácia objektu.

"Slovanská hymna Hej, Slaviane v 4 rôznych verziách - klavírnej, orchestrálnej, ""staroslovianskej"" a rokovej. CD je vhodné pre slávnostné príležitosti. CD vyšlo pri príležitosti 12. Všeslovanského snemu konaného 21.-24.5.2015 v Moskve. Melódia tejto piesne je odvodená od ""Mazurku Dabrowskiego"", ktorí spievali na konci 18. storočia poľskí legionári. Autor melódie je neznámy. Prvá verzia textu vznikla v roku 1834 pod názvom Hej, Slováci a napísal ju slovenský romantický spisovateľ Samo Tomášik pri svojej návšteve Prahy."

SYMBOL MAL DÔLEŽITÝ VÝZNAM V STAREJ KULTÚRE A DUCHOVNE NAŠICH DÁVNYCH PREDKOV. NIESOL V SEBE POSOLSTVO MAGICKÉHO UMENIA VOLCHVOV A ŽRECOV. NEBOL LEN OBYČAJNÝM DEKOROM, ALE OBSAHOVAL SÚHRN POSVÄTNÝCH VÝZNAMOV A MAGICKÝCH ÚČINKOV NIEKOĽKO TISÍCROČNÉHO DIELA NAŠICH DÁVNYCH MYSLITEĽOV. Symboly a symbolika sú veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej prírodnej kultúry a duchovna. Zároveň sú kľúčom k pochopeniu duchovného sveta našich dávnych predkov. Pôsobia na nás prostredníctvom grafických a geometrických znakov, písmen, bájnych (mytologických) bytostí, rozprávkových hrdinov, čísiel, farieb, heraldických symbolov, symbolických miest a postáv, rastlinných, minerálnych a rôznych ďalších symbolov zaznamenaných v ľudovej kultúre a slovesnosti. Sprostredkúvajú svojmu okoliu určité posolstvá a myšlienky. Tento tajomný svet predstáv, myslenia a spôsobu videnia sveta našich dávnych predkov obsiahnutý v ich kultúre a symboloch sa nášmu rozumu a tzv. vedeckému nazeraniu na svet môže zdať na prvý dojem nezrozumiteľný. K objavovaniu tohto cenného kultúrneho dedičstva Slovanov prispieva archeológia, etnografia, heraldika, folkloristika, lingvistika a iné vedy, vedné disciplíny a náuky. Slovanská symbolika je spoločným kultúrnym dedičstvom všetkých slovanských národov a preto patrí aj nám Karpatským a Podunajským Slovanom (Slovenom). Uchovávanie starej múdrosti a kultúry bolo vždy prvoradým záujmom našich predkov a je aj našou prirodzenou povinnosťou chrániť toto dedičstvo a odovzdávať ho svojím potomkom. Naši predkovia používali symboly počas mnohých tisícročí, o čom svedčí množstvo dôkazov. Dnes sa najčastejšie tieto symboly objavujú pri archeologických vykopávkach, v ľudovej architektúre, na náhrobníkoch a predmetoch dennej potreby (odevy, hrnčiarske výrobky, hračky, ozdoby, výšivky a pod.). Ich využitie v ľudovej kultúre pretrváva do dnešných dní a preto môžeme hovoriť o živej kultúrnej a duchovnej tradícii slovanských národov.